Vianočné trio od Nasomatto

Tohtoročná pandémia zatriasla rôznymi trhmi, parfémový nevynímajúc. Ľudia majú menej peňazí a tým pádom menej míňajú na luxus, a tobôž na parfémy, keďže väčšinu času sedia doma. Ale ako každý životaschopný priemysel, aj ten parfémový rýchlo našiel svoje cestičky. Jednak rozmach bytových parfémov (spomínala som, že ľudia sedia doma?), jednak množstvo parfémových by-productov, ako telové spreje, vlasové spreje…a okrem iného obrovský boom malinkých balení.

Pre mňa je to úplný sen. Jednak sa môžem ešte bohapustejšie spustiť, čo sa týka parfémovej promiskuity, jednak sú tie malé balenia úplne ňuňuňu…

Vo výhode boli samozrejme značky, ktoré ich ponúkali už predtým, či už ako cestovné balenia, alebo olejové koncentráty, ako v prípade Nasomatto. Nasomatto ich ponúkalo už skôr, ale teraz spravili za príjemnú cenu tri trojbalenia, ktoré ešte navyše tvoria spoločne názov značky – NAS-OMA-TTO….no nepozbierajte všetky 3!!!

Navrch sú skvelé ako darček, je oveľa väčšia šanca, že sa obdarovaný zamiluje aspoň do jednej z troch, ako sa striafať jedným veľkým balením.

A zmestia sa aj do adventného kalendára, skúšala som, aj keď teda uznávam, že to by boli  dosť  luxusne zaplnené  okienka….

Ja som sa vďaka parfumérii Le Parfum le Chic stala šťastnou majiteľkou trojice OMA – Black Afgano, Blamage a Pardon a nesmierne si to užívam.

Od Nasomatto som už predtým poznala niekoľko vôní a mám (už nevyrábanú) jazmínovú vôňu Nuda, ale zatiaľ som skúšala len alkoholové verzie, takže teraz trošku porovnávam. Už tie alkoholové sú v koncentrácii Extrait a majú vskutku poriadnu výdrž, ale to, čo predvádzajú tieto olejové koncentráty, to je fakt luxus. Tým, že nosičom je olej, tak síce idú do priestoru, ale nie vražedne, čo je ale neuveriteľné, je výdrž. Všetky tri na mne vydržali minimálne 24 hodín, včítane sprchy, v prípade Pardon to boli skoro dva dni (no hej, hej, som vďačná, že sú vydarené, lebo keby sa mi nepáčili, tak by som asi musela ukecať  nejakého plaza aby mi poskytol návod, ako sa zvliecť z kože…a naša korytnačka to nevie a navyše sa tvári dosť neprístupne…).

Tak teda poďme na ne postupne:

Pardon

Pocitovo žiarivo zlatý teplý lektvar, kde sú zložky tak poskladané jedna do druhej, že hovoriť o nejakej olfaktorickej pyramíde je úplne zbytočné….teda bolo by, keby po chvíli neprišlo kúzlo! Tým kúzlom je, že jednotlivé „stupienky“ pyramídy sa mi na koži rozložili tak, že čím ďalej, alebo bližšie mám nos od miesta, kde som si vôňu naniesla, cítim iné poschodie. Ono to vlastne dáva zmysel, keďže ide o látky s inou prchavosťou. Takže najďalej cítim hlavne ľahkú magnóliu a približovaním sa k ruke prichádza kvetinovo-čokoládovo-živičnatý tón s hustým základom zo škorice, santalu a trochy nasomattovského poňatia oudu úplne pri tele. Krásne a tak trochu magické…

Blamage

Žiadna blamáž sa nekoná, toto je krásna stromová vôňa. Cítim ihličie, to, čo sa v parfumérstve nazýva „brezová kôra“ a ja vždy  plánujem, že raz pôjdem ovoňať brezu, či je ten názov presný (a stále som nebola, lebo do lesa sa mi nechce….), trochu príjemného neostrého svetlého dreva a celé je to zjemnené ľahkým popraškom hebkého a nesladkého púdru. Túto vôňu som skúšala aj v bežnej forme a tam som cítila krásny zrelý žltý melón, ale tu som ho hľadala márne….už som začala spochybňovať striedavo formuláciu olejového parfému a vlastnú pamäť, keď som si uvedomila, že ako poriadny zmrzlík doma tak trochu prekurujem (moji spotení spolubývajúci by vedeli rozprávať….), vyliezla s tým na balkón….a je to tam. V každom prípade ten žltý melón je len ako taká jemná línia popri zvyšku a rozhodne nerobí parfém ani sladkým, ani lepkavým, len ho príjemne dopĺňa a zaobľuje.

Black Afgano

Black Afgano je názov pre jeden z najkvalitnejších druhov hašišu (vygooglila som!!!). Takže predpokladám, že parfém by mal voňať ako hašiš. No, porovnať to neviem, tak to aspoň skúsim popísať. Temná, hustá a hutná zeleň, trochu stromovej smoly, zvlhnutý tabak, zapálené kadidlo. Najprv suché, studené, postupne „orientálnie“, už to nie je suché dymiace olibanum, už je to zapálená orientálna tyčinka. Občas sa tam mihne nejaký živočíšny tón. Hej, niekde v tej zeleni. Nie, nejdem zisťovať, čo to je, takto po tme sa trochu bojím. Temná, temná, temná. Ale krásna. Asi nie úplne univerzálna, ale keď sadne, tak sadne.

V každom prípade, už mám vyriešenú dilemu, v čom na rockové koncerty. Už len aby zase mohli byť.

Ešte teda – pozor pri nanášaní, trochu farbí, ale vstrebá sa to.

Lucia Dudláková