Vystúpiť z tieňa

Je ťažké byť dieťaťom ľudí, ktorí toho veľa dokázali. Latka je nastavená veľmi vysoko a vy to neviete. Pretože to v čom vyrastáte, považujete za štandard. Na jednej strane máte síce výhodu podnetného prostredia, ale na strane druhej akýkoľvek Váš úspech, akokoľvek ocenený blízkymi, ak ho v duchu porovnáte s nastavenou latkou, tak vyzerá nevýznamne. 

Môžu sa rodičia aj pretrhnúť od snahy, môžu Vám dať meno Pissara (sloboda), ale vy sa budete chtiac nechtiac vždy porovnávať s tým, čo dosiahli oni.

Navrch ani okolie to často neuľahčuje. Ak Vás vidia cez prizmu Niekoho Dieťaťa, tak ťažko dostanete úprimú spätnú väzbu, či už kladnú, alebo zápornú a aj ak áno, vždy budete o nej aspoň trochu pochybovať.

Pissara Umavijani  – parfumérka a zakladateľka značky Dusita Parfums – vyzerá a pôsobí ako „The girl who have it all“, krásna, vzdelaná, kultivovaná a úspešná. 

Je dcérou Montri Umavijaniho, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších thajských moderných básnikov a Chutatip Umavijani, profesorky filozofie. 

V rodnom Thajsku sa úspešne umiestnila v súťaži krásy, hrala v štyroch celovečerných filmoch, no sama hovorí, že má malé sebavedomie a na každú z týchto vecí potrebovala ešte dotlačiť niekým iným.

Učarovali jej staré klasické vône a keďže sa venovala aromaterapii, tak sa postupne ako samouk vzdelávala v parfumérstve a snažila sa tieto vône jednak napodobňovať, jednak si skladať vlastné.

A na jej  vôňach je tento základ cítiť. Je v nich niečo klasického, nadčasového, je z nich cítiť kvalita bez kompromisov a skutočne poctivé a detailné zaujatie pri ich skladaní.

Keď v roku 2006 zomrel jej otec, znášala to veľmi ťažko, a mama jej poradila cestovať (mamy treba počúvať 😉 ). No a počas svojich ciest sa zamilovala do Paríža (kto nie, nech hodí kameňom…). Snívala o tom žiť tam, ale pre thajskú občianku nebolo ľahké získať povolenie k pobytu, tak sa prihlásila na Sorbonnu, aby získala študentské víza.

(A keďže som to ja a keďže máme čerstvo po voľbách, kde sa často v predvolebnej kampani skloňovala aj téma prisťahovalectva, tak si neodpustím láskavého čitateľa ľahko podpichnúť – vidíte, o čo všetko zbytočne prichádzame???)

V Paríži sa tiež vo voľnom čase venovala parfumérstvu, ale keďže v parfumérskej komunite dostávala veľmi zmiešané reakcie – mnohokrát len na základe pôvodu a faktu, že nemala klasické parfumérske vzdelanie – tak svoju vlastnú značku si trúfla otvoriť až po povzbudení od Francois Hénina. 

A tak v roku 2016 vznikla značka Dusita Parfums a okamžite začala zbierať  ocenenia ako snežienky na jar.

Adjiumi „Brand of the Year“ Award v roku 2016 na veľtrhu Esxence Milano, Art & Olfaction Award for Excellence in Perfumery pre vôňu Mélodie de l’Amour v roku 2017, prvé miesto v prestížnej  FIFI Awardsako „Breakthrough Fragrance of the Year“ v roku 2018 pre vôňu Erawan a “Best Niche Perfume 2019” vo výbere čitateľov stránky  Fragrantica a zároveň v tom istom roku a v tej istej súťaži boli vybraté jej parfémy  Le Pavillon d’Or and Splendiris editormi stránky medzi “Best Perfumes of 2019”.

Značka má v ponuke zatiaľ 9 vôní: Erawan, Issara, Fleur de Lalita, La Douceur de Siam, Le Sillage Blanc, Splendiris, Mélodie de l’Amour, Oudh Infini a najnovšiu Le Pavillon d’Or.

Vône sú inšpirované básňami Montri Umavijaniho, ktorému aj týmto spôsobom jeho dcéra vzdáva hold a chce šíriť jeho dielo po svete.

Pre všetky vône je typická prepracovanosť, mierny „vintage“ nádych, ale bez toho, aby boli staromódne. Majú svoje exotické čaro, špeciálne bylinný akord použitý vo viacerých vôňach je úplne iný, ako som si pôvodne predstavovala – musela som si uvedomiť, že v Thajsku pravdepodobne rastú iné bylinky, než v strednej Európe.

Keď sme pri tých bylinkách, v parfémoch je použitých až 90% prírodných ingrediencií.

Parfuméria Le Parfum & Le Chic, ktorá má u nás značku v exkluzívnej ponuke, mi poskytla vzorky kompletnej kolekcie, no a tu sú moje dojmy: 

Erawan

(zdroj obrázku: www.viator.com)

Začnem vôňou, ktorá ma vzala za srdce najviac.

Erawan je jednak trojhlavý slon, ktorý nosí boha Indru, jednak symol Bangkoku, národný park (a vodopády) v Thajsku a aj názov jednej z básní  Montri Umavijaniho. 

Táto vôňa potrebuje usadiť. Je to ako cesta prírodou, možno práve k tomu vodopádu. Najprv sa prelínajú rôzne tóny, tu trocha sena, tam trocha kvetov, nejaké tie byliny, z ktorých vykúka šalvia. Potom príde na radu spomínaný bylinný akord, ktorý mi vzdialene pripomína vietnamský balzam. Čo je asi signál k tomu, aby sme si konečne sadli a začali to vnímať ako celok. Nádherná sviežolesná vôňa, ihličňany vo vlhkom teplom vzduchu, trošku šmrncnuté Lesnenkami, alebo Beskydkami (či inými bylinnými cukríkmi), ktoré niekto na pauzu vytiahol z vrecka. Nič nie je náhoda. Táto vôňa má svetlozelenú farbu aj sama o sebe, ale ja by som ju šmrncla ešte viac do studenozelena, ako sú tie cukríky. Príjemná, meditatívna, jemne osviežujúca

Fleur de Lalita

Najprv nálož galbana, neskôr sa vylúpne pomerne ťažký, zelený, ale nie indolický jazmín. Napriek tomu, že nemá chypre zložky (minimálne ich nemá uvedené), pripomína veľké klasické chypre vône – ale Parure je voči nej príliš krikľavá, Chanel Cristalle príliš drsná, Chamade príliš krotká a tak by sme mohli pokračovať. Táto je voči klasikám hladšia, hebkejšia a bez ostrých vyčuhujúcich zložiek, ako hodvábna šatka, alebo vyleštený kúsok jadeitu… Veľká vôňa pre veľkú dámu.

La Douceur de Siam

Orientálna ruža s medom, ktorú vyvažujú jemne nahorklá pluméria a fialkový list. Veľmi pekná, priam klasická vôňa. 

Le Sillage Blanc

Neviem, ako vonia tabak pred vysušením, ale takto by asi mohol. Úvod veľmi ostrý pomarančový kvet, ktorý sa spojí s tónom úplne čerstvo otvoreného sáčku s cigaretovým tabakom. Tá vôňa „píše“, je studená a ostrá ako oceľová čepeľ. Potom trocha koženého tónu a šup, zrazu z ničoho nič je z toho to, čo by som čakala od Jasmin et Cigarette od Etat Libre d’Orange, (a čo robí na papieriku a na iných – na mne bohužiaľ len vypáchnutú Fantu). Akurát koncentrovanejšia, hutnejšia a priestorovejšia.

Splendiris

Najprv jemne citrusový úvod, potom príde na radu púdrový kosatec a mrkvové semienko. Strašne mi to niečo pripomína, napadá mi Hiris od Hermés, ale už som ho dlho nemala v rukách, no a potom, veľmi nečakane príde kamilkový čaj. Ale nie nejaký slabý čajíček, dobre hustý a vylúhovaný odvar z kamiliek. Púdrový kosatec sa vracia aj s množstvom zelene, a trochou mokrej hliny. Drydown mäkko púdrový. Pre milovníkov kosatca nutné aspoň skúsiť.

Le Pavillon d’Or

Zaujívamé je, že na rozdiel od ostatných vôní, kde bylinné tóny pôsobia ľahko, tu mätový začiatok pôsobí výslovne domácky. Ovšem pôvodný bylinný tón sa k tomu skoro okamžite pridáva aj s mierne dymovým dovetkom (kadidlo). Zeleň je tu iná, viac chladná a odťažitá, ako v Erawane, aj keď trochu ani nie jemnejšia, skôr slabšia. Kadidlo je stále v pozadí. Veľmi pekná a pokojná vôňa.

Mélodie de l’Amour

Dobre vyzbrojená armáda bielych kvetov, voči ktorej sa Fracas od Piqueta otočí na útek a cestou v panike odhadzuje výzbroj. Akurát tu ju miesto hyacintu odlahčuje konvalinka. Dobrá správa je, že keď sa aplikuje opatrne, opakujem, ooooopatrne, tak je výsledkom veľmi príjemná klasická krémová bielokvetinovka s príjemne žuvačkovou tuborózou v čele.

Oudh Infini

No, to sa tak upravíte a navoniate na nedeľnú vychádzku a dieťa si vypýta cestu do ZOO…

Ako, oud nie je mojou vysnenou ingredienciou, ale pre jeho milovníkov hlásim, že tu je ho skutočne spústa. Kvalitného. Ak ho máte radi a máte už nejaký ten tréning za sebou, skúsiť je skoro povinnosť. Ak nie, run to the hills, run for your lives…..

Ale nemyslím to v zlom, sama nemám rada zbytočné kompromisy, len varujem. 

Issara

Ihličie s bylinnými tónmi. Príjemné a upokojujúce.

Bylinné tóny sú v tomto prípade podobné ako v Erawane, do toho ihličnatý les a suchá vetiverová zeleň. 

Lucia Dudláková