O tom, že sa parfémy v zmysle vôní, či „voňaviek“ vyrábajú v rôznych koncentráciách toho už bolo popísané kopec, napríklad tu:  https://www.leparfumlechic.sk/strucny-navod/. 

Uvedené hodnoty koncentrácií sú skôr orientačné, v praxi sa občas prekrývajú , pretože rôzne ingrediencie majú rôzne vlastnosti a niekedy sa správajú inak v rôznych koncentráciách – ostatne aj preto niektoré parfémy  majú pre rôzne koncentrácie trochu upravené zloženie.

O čo ale vlastne ide pri tom to rozdelení? Nie je to len o obsahu vonnej látky, ale aj jej nosiča. Vonná látka ako taká je jednak nerozriedená takmer neznesiteľná, jednak potrebuje „pomocníka“, ktorý jej pomôže „odlepiť“ sa z povrchu, teda najčastejšie pokožky a rozptýliť sa do okolia. Preto je obľúbený alkohol, ktorý je značne prchavý. Dalo by sa teda zjednodušene povedať, že čím koncentrovanejšia vôňa bude, tým dlhšie  vydrží, ale bude sa držať pri koži a naopak, čím väčší bude podiel prchavých látok, tým viac pôjde vôňa do priestoru. Ono to aj v zásade tak funguje, ale samozrejme pre každú vonnú ingredienciu trošku inak

Ale 71% Extrait, to je niečo, čo som zatiaľ nemala šancu vyskúšať.

Parfum versus Eau de Parfum a čo s tým Extraitom.

Čo je teda iné pri koncentráciách Parfum a ostatnými? Ide o kúzelné slovíčko „Eau“, teda voda. „Čistý“ parfém, teda produkt, ktorý má na krabičke označenie „Parfum“ by vo svojich zložkách nemal obsahovať vodu. Vôbec. Toto sa občas obchádza rôznymi označeniami ako Voile de Parfum, Parfum de Toilette a podobne, ktoré buďto obchádzajú otázku obsahu vody, alebo zas naopak koncentráciu, ale tie nás zaujímať nebudú. Stále  častejšie je však termín „Parfum“ nahrádzaný termínom „Extrait“ a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich samozrejme je aj občasné obchádzanie kritérií pre Parfum, ale oveľa častejšie ide buď o zvýraznenie toho, že je parfém ešte koncentrovanejší, ako býva zvykom pri Parfume, alebo jednoducho preto, že neuveriteľne, ale fakt neuveriteľne veľa zákazníkov/zákazníčok (a pohriechu aj občas nedostatočne školený personál v parfumériách) v podstate rozlišujú len „parfém“ a „toaletku“ a pri označení „Eau de Parfum“ sú presvedčení, že v rukách držia „Parfum“.

Dnes mám možnosť porovnať dve koncentrácie parfému Iridium od Toma Daxona, Iridium 71% vs. Iridium EdP. Márne pátram v pamäti, ale nespomínam si, žeby som niekedy mala v rukách parfém v zmysle hotového produktu s tak silnou koncentráciou.

Doteraz asi najsilnejšie koncentrácie, ktoré som používala boli vône označené „Double Extrait“ od Annette Neuffer, ale nie je pri nich uvedené presné percentuálne zloženie a sama priznávam, že napriek tomu, že sa mi veľmi páčia, tak pre vlastný komfort nosenia som si ich riedila parfumérskym alkoholom.

Takže som sama veľmi, veľmi zvedavá, čo to Tom Daxon vymyslel s tým Irídiom?

Povedzte tri krát rýchlo za sebou Tetramethyl acetyloctahydronaphthalén

V histórii moderného parfumérstva urobilo malú revolúciu časom viacero látok. Ionóny ktoré nahradili napríklad fialky či kosatec, etylvanilín ako náhrada pravej vanilky, aldehydy, ktoré stoja za tak slávnymi vôňami ako No.5 od Chanelu, vlna syntetických pižiem ako etickej náhrady živočíšneho pižma, no a hoci v poslednej dobe chrlia parfémové spoločnosti jednu za druhou, tak asi najväčšiu slávu si momentálne nesie Tetramethyl acetyloctahydronaphthalén, predávaný pod obchodným názvom Iso E Super. Hoci bol patentovaný už v roku 1975, asi najväčší hype mu spravil parfumér Geza Schoen (ktorý je podľa môjho osobného názoru oveľa lepší  v tvorbe hype-ov než parfémov), keď v roku 2006 uviedol na trh vôňu Molecule 01, ktorá je vlastne čistým roztokom Iso E Super. Odvtedy sa šírili „zaručené“ informácie, ako táto zázračná molekula sama o sebe nevonia, ale zdôrazní vôňu akéhokoľvek parfému, dokonca, že sama o sebe zdôrazní vôňu vlastného tela tak, že bude po sexuálnej stránke úplne ale že úplne neodolateľné (pripomeňte mi…prečo sa to vlastne denne umývame, pácujeme deodorantom a parfémujeme?)…no a s tým samozrejme aj zaručené receptúry na výrobu daného parfému, nasledujúce ponukou danej látky  v rozličných množstvách a cenách od tak pochybných, ako aj solídnych predajcov…. 

Kiež by to bolo také jednoduché…

Iridium

Prečo o tom hovorím? 

Parfém Iridium je vôňa z veľkej časti založená práve na molekule Iso E Super. Keď je čistá, niektorí ľudia ju necítia vôbec, niektorí slabo, a aj tí, čo ju cítia ju popisujú veľmi rôzne, od rôzne drevitých tónov, cez ambrovité, dokonca niekto hovorí o citrusoch, či jemných kvetoch. Ja ju väčšinou cítim ako slabý céder (ok, tak v prípade extraitu so 71% koncentráciou škrtám slovo slabý…). V kombinácii s ďalšími zložkami je však všetko zrazu úplne inak…

Iridium ako vôňa je rovnako premenlivá. Názov má podľa vzácneho kovu, ktorý sa na Zemi nachádza prakticky výlučne v meteoritoch, výrobca ju popisuje ako „uhľovosivý kašmír“ a ja ju cítim ako súmrak v ihličnatom lese. Ako kresbu tušom zobrazujúcu nádhernú, nedotknutú lesnú krajinu porastenú ihličňanmi v plnej sile, pomedzi ne vytŕčajúce skaly porastené machom, odrážajúcu sa v pokojných večerných vodách horského jazera. Tá „skutočná“ je Extrait, ten odraz v jazere Eau de Parfum. 

Obidve sú krásne. 

Extrait je pohlcujúcejší, ako ten temný les a skutočne omnoho dlhšie drží (na sebe som ju cítila ešte po 24 hodinách napriek sprche), Eau de Parfum priezračnejší, akoby od začiatku nechal cez seba preniknúť aj tón pokožky. Drží na svoju koncentráciu tiež slušne, ale na Extrait sa proste v tomto smere nechytá.

Treba vyskúšať na vlastnej koži. A sama som zvedavá, či a nakoľko sa bude líšiť na iných.

Lucia Dudláková